Úžasné plemeno, ktoré je zaradené v klasifikácií F.C.I. do siedmej skupiny (kontinentálne stavače). Na Slovensku je len pár chovných jedincov a kandidátov na chov. My majitelia a chovatelia ,,bretoňáka“ dúfame, že sa to zmení a tento šikovný psí spoločník očarí srdcia viacerým vášnivým chovateľom poľovníckych plemien. Bretónsky španiel pochádza z bretónskeho poloostrova. V minulosti bol využívaný farmármi na lov králikov, kačiek a inej drobnej zveri, ktorej bolo v Bretónsku dostatok. Zmena vo vývoji nastala v druhej polovici XIX. storočia, kedy sa Bretónsko stalo vyhľadávaným loviskom pre anglických lovcov. Po love si tam Angličania nechávali svojich stavačov v type dnešných setrov, pretože vládla karanténa, ktorá znemožňovala spätný vývoz zvierat. Miestny lovci ich teda používali nie len k lovu ale aj k pripúšťaniu svojich psov, takzvanému ,,priliatiu krvi“. Zámerom bolo zjemniť kvalitu nosa bretónskeho plemena, ale taktiež docieliť väčšiu rýchlosť pri práci a lovecké nasadenie. V druhej polovici XIX. storočia sa začal upevňovať plemenný typ, ktorý bol podobný dnešnému. Farba bretónskych španielov bola oranžovo – biela, hnedo – biela, čierno – biela. O trikolóre nebola zmienka. Výška v kohútiku bola zaznamenávaná 45 – 56 cm. Plemeno ešte nebolo exteriérovo upevnené. Bretónsky stavač bol popisovaný ako nevysoký, kompaktný, v type ,,COBA“ (bretónskeho koňa), pes plnokrvný a inteligentný. Požadovali vrodenú vlastnosť krátkeho chvosta. V tej dobe sa plemeno nazývalo ,, bretónsky dlhosrstý stavač s krátkym chvostom“. V roku 1908 bol text upravený a horná hranica kohútikovej výšky bola 55 cm. Najviac bolo vylúčené čierno – biele sfarbenie. Chovatelia to komentovali, ako veľký podiel anglickej krvi. Text štandardu bol upravený v roku 1910. Kde bola uvedená horná hranica kohútikovej výšky 50 cm + 2 cm tolerancia. Žiaľ v období vojny došlo k upadnutiu kynológie a taktiež to poznačilo aj vývoj plemena. Znova sa objavili jedinci s kohútikovou výškou 55 – 56 cm. V roku 1923 bol vypracovaný nový štandard, ktorý sa od predchádzajúceho veľmi neodlišoval. Ten platil do roku 1933, kedy bolo upustené od vyžadovania vrodeného krátkeho chvosta. Novelizovaný text z roku 1956, pripúšťajúci aj čierno – biele sfarbenie, je základom pre ďalšie úpravy plemenného štandardu. Bretónsky španiel je najmenší stavač. Má harmonickú stavbu tela, pevnú kostru. Celok je kompaktný a silný ale elegantný. Má živý pohľad a inteligentný výraz. Veľkosť hlavy je v správnom pomere s telom
Výška kohútika je o málo menšia ako polovička kohútikovej výšky. Pes je kvadratického typu. Koža je tesne priliehajúca, jemná a dobre pigmentovaná. Výška u psov je 48 – 51 cm u feny 47 – 50 cm, s toleranciou plus, mínus 1 cm. Je to plemeno priateľské, hravé a učenlivé. Veľmi rýchlo sa adaptuje na prostredie. Má inteligentný a pozorný pohľad, mentálne je vyvážený. Správne hľadá zver, má výborný nos, pevne vystavuje a dobre sa cvičí. Sú schopný žiť v úzkom kontakte s človekom, priam si to vyžadujú. Preto je dnes vyhľadávaný nie len pre poľovníkov ale aj ako kamarát do rodinného kruhu. Z generácie na generáciu sa prenášajú vlohy pre vystavovanie zveri. Bretoňák je pes živého temperamentu, vyžadujúci si pozornosť svojho pána, alebo spoločnosť iného psa. Potrebuje dostatok pohybu. Je preňho vhodný ,,hravý“ výcvik, vloha pre aport je u viacerých jedincov vrodená, ale záleží na výcviku aby sa správne upevnila. Taktiež je veľmi ostražitý, neunikne mu nič čo sa v jeho okolí pohne. Francúzi chápu svojich psov ako spoločníkov a kamarátov pri love, ktorý je ich spoločenskou vášňou. V úzkom kontakte s ľuďmi a prostredím sa pes skôr socializuje. Neznamená to však, že musí byť neustále v byte. Je to otužilé plemeno a nie je nutné ho držať v byte. Môže byť aj celoročne von, no musí mu byť venovaná pozornosť, výchova a výcvik. Vhodná je vybudovaná voliéra s prístreškom, ktorá bude mať pevný najlepšie drevený podklad. Najlepšie sú plné 3 steny a otvorená len predná strana. Psy nemajú v obľube prievan, okrem toho to neprospieva ich zdraviu. Keďže je to pes plný temperamentu, využívaný v teréne je vhodné aby mal vhodný jedálniček. Môžeme hovoriť o kvalitných granulách, je ich na trhu dostatočné množstvo, alebo o pestrejšej surovej strave (barf). Je potrebné sledovať každého jedinca individuálne. Dávkovanie určíme podľa kondície psa. Pokiaľ sa objaví zdravotný problém, kontaktujeme veterinárneho lekára. Odčervovanie musí byť vykonávané pravidelne. U šteniat je odčervovanie veterinárnym lekárom. Dospelé psy sa odčervujú najmenej 2 x do roka, ale odporúčanie pre psy, ktoré sa pohybujú v teréne je každé 3 mesiace. Vakcinácia proti besnote je povinnosťou každého chovateľa psov. Psíky pravidelne kontrolujeme po príchode z terénu, ako sa vraví ,,od uší až po chvost“. Starostlivosť o kožu a srsť nie je náročná. Pri udržovaní srsti v čistote stačí očesanie. Pokiaľ je nutné môžeme psa aj okúpať, ale myslíme na to, že každé kúpanie odstraňuje zo srsti prirodzenú mastnotu, ktorá je pre zdravú srsť a kožu dôležitá.
Pracovný štandard plemena:
Pohyb je živý, veselý. Cval energický a priestranný. Hlava musí byť pri hľadaní nesená nad líniou chrbta, ale nie príliš vysoko. Línia nosa je mierne sklonená. Hľadanie je inteligentné, systematické ale nie mechanické, pes pracuje v súlade s terénom a musí byť pod vplyvom vodiča. Po zavetrení zveri, pes vystavuje a ,,zablokuje“ zver. Nos smeruje k vystavovanej zveri. Postupovanie je spontánne. Prinášanie aportu z vody a zemi má byť účinné, radostné a rýchle.
