Kuna skalná

Kuna skalná sa vyskytuje vo veľkej časti Európy, Ázie, nežije však na Britských ostrovoch. Žije v otvorených krovinatých a skalnatých oblastiach a v lesoch. Na rozdiel od kuny lesnej, častejšie na život vyhľadáva aj ľudské obydlia v dedinách a mestách. Je to samotársky tvor a svoje teritórium si ohraničuje.

Kuna skalná

Kuna skalná (lat. Martes foina) patrí medzi stredne veľké lasicovité šelmy. Jej váha je približne 1,5 kg a telo je dlhé asi 45 cm dlhé. Srsť je prevažne hnedá, ale je kratšia a výraznejšie redšia ako srsť kuny lesnej. Škvrna, resp. náprsenka, ktorú má na hrdle je bielej farby, rozdvojuje sa a často siaha až k vnútornej strane predných nôh. Uši sú okrajovo biele a nos má sfarbený do ružova. Chvost je tenší, menej srstnatý a tmavší. Odtlačky stopy kuny skalnej sú viditeľnejšie, pretože spodná časť labiek nie je osrstená. Vďaka ostrým pazúrom šplhá aj po hladkých skalách. Na zemi skáče krátkymi skokmi.

Potrava a spôsob života

Kuna skalná sa zaraďujeme medzi nočných lovcov. Loví najmä myši, ale aj potkany, králiky, no vzhľadom na to, že vyhľadáva aj ľudské obydlia pochutí si na domácej hydine a jej vajíčkach. Požiera tiež hmyz, dážďovky, obojživelníky i plazy, vyhrabáva aj larvy a kukly čmeliakov či ôs a nepohrdne ani ovocím. Jej trus nepríjemne zapácha a ak sa usadí na povalách rodinných domov, možno ho tam nájsť vo veľkom množstve. Tiež pripraví majiteľov domu o pokojný spánok.

Obdobie párenia pri kune skalnej je v letných mesiacoch, júl až august. Zárodok zostáva v latentnom stave až do februára. Samica rodí 2 až 6 mláďat v apríli až v máji. Mláďatá začína vidieť približne po 35 dňoch a osamostatňujú sa koncom leta. Pohlavne sú dospelé ako 15 mesačné a dožívajú sa až okolo 15 rokov.

Lov a trofej

Lov kuny skalnej je u nás povolený od 1. septembra do konca februára. V samostatných a uznaných bažantniciach a tiež v poľovných lokalitách tetrova hoľniaka, tetrova hlucháňa a v poľovných revíroch s plánovaným chovom jarabice poľnej možno loviť kunu skalnú celoročne. Typickým druhom poľovania kuny skalnej, ktorý ale dnes už nie je veľmi poľovníkmi ovládaný, je vystopovanie, resp. vybubnovanie. Pri tomto love sa kuna skalná stopuje na čerstvo napadnutom snehu až do miesta jej skrýše, z ktorej ju následne prinútia vyskočiť psy alebo sa vyplaší hlasným búchaním. Pri ulovení možno získať trofej vo forme preparátu alebo kožušiny.